Rožňavu daroval Ondrej III. ako kráľovský majetok ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi v roku 1291. Mesto bolo pomenované podľa názvu bane Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382.
Činnosť mestskej správy zachytávali mestské protokoly od roku 1520 a od roku 1566 aj účtovné knihy. Svoju samosprávu vykonávala prostredníctvom vlastných volených orgánov. Ako zemepanské mesto s rozvinutým baníctvom počas XIV. a XV. storočia získala privilégiá a výsady, ktoré v Uhorsku užívali slobodné kráľovské banské mestá. Administratívnu a súdnu moc na území mesta vykonával richtár s prísažnými. Kolégium prísažných sa označovalo názvom rada. Mešťania si svojich predstavených volili každý rok na valnom zhromaždení, kedy sa schvaľoval aj mestský štatút.
Od polovice XVI. storočia privilégiá mesta postupne strácali platnosť, neuznal ich ani arcibiskup ani župa. Po zavedení urbariálnych služieb Karolom III. na úseku súdnictva, administratívy a v daňových záležitostiach mestská správa podliehala župe. Po zriadení biskupstva v roku 1776 Rožňava získala titul privilegovaného biskupského mesta, ale bez skutočných privilégií.
Podľa čl. 18 zákona o obciach z roku 1871 sa Rožňava dostala do kategórie miest so zriadeným magistrátom. Magistrát mesta mal vybudovaný správny aparát s presne určenou agendou. Rožňava bola mestom so zriadeným magistrátom do roku 1923.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, Magistrát mesta Rožňava 1323 – 1922.
Eva Jergová
